„Ide o pomoc, ktorá predstavuje kompenzáciu fixných nákladov. To
znamená, že predstavuje kompenzáciu straty na tržbách, ktoré utŕžili
podniky v cestovnom ruchu, v porovnaní s rokom 2019," priblížila
Bruncková s tým, že pomoc bude vyplácaná aj spätne. Ozrejmila, že
percento pomoci je priamo závislé od poklesu tržieb. Je to odstupňované
od 2 do 10 %.
Výzva, ktorá bola pripravená, je k schéme štátnej pomoci "de minimis",
teda do 200 000 eur na jeden podnik. Obdobie, ktoré pokrýva, je od 1.
apríla 2020 do 31. októbra 2020. Pomoc zahŕňa subjekty z oblasti
cestovného ruchu, ktoré sú uvedené na stránke ministerstva dopravy ako
oprávnení žiadatelia.
„My už v priebehu budúceho týždňa budeme zasielať na notifikáciu veľkú schému štátnej pomoci," doplnila Bruncková. Ak bude schválená Európskou komisiou, táto schéma by išla do výšky 3 miliónov eur na jeden podnik.
Žiadosť o pomoc je online formulárom na stránke slovensko.sk. Riaditeľ
sekcie cestovného ruchu MDV Radúz Dula dodal, že k žiadosti je
pripravený zoznam dokumentov a informácií, ktoré jednotlivé
podnikateľské subjekty na vyplnenie potrebujú. Dĺžka vyplnenia žiadosti
je podľa neho na úrovni približne 15 minút.
„Odporúčame konzultáciu s účtovníkom alebo daňovým poradcom, ale
vedia si túto žiadosť vyplniť aj podnikateľské subjekty, konatelia alebo
majitelia samostatne," skonštatoval. Na zjednodušenie prístupu k žiadosti existuje i videonávod.
Prezident Zväzu cestovného ruchu SR Marek Harbuľák poukázal na to, že
v stredu to bude práve desať mesiacov, keď boli prijaté prvé reštrikčné
opatrenia, ktoré zatvorili podniky poskytujúce služby v cestovnom ruchu.
„Prišlo to v takej tej poslednej chvíli, ale je dôležité, že táto
pomoc, a teda výzva, ktorá bola dnes zverejnená, je tu a že podniky
v cestovnom ruchu si môžu požiadať o kompenzácie v rámci tejto schémy," zdôraznil.
Harbuľák si myslí, že v rámci možností, ktoré Slovenská má, aj v rámci
pravidiel poskytovania pomoci stanovených EK sa pri tejto schéme
dosiahlo maximum toho, čo sa dalo. Naznačil však, že je ešte niekoľko
vecí, ktoré by vláda mohla prehodnotiť. Priestor vidí napríklad
v štátnych zárukách, ale aj v oblasti dane z pridanej hodnoty.